Annie

Pazúrmi odhŕňa vetvičky tvojich skrýš. Svoje žltkasté oči upiera na teba, vpíja sa nimi do teba ako leopard do slabej gazely.
Vyčkáva na správny okamih. Keď sa zohneš a budeš potrebovať piť.
Tichúnko, v hodvábnych papučkách sa zakráda, krúži okolo teba, už cíti tvoj pach, dráždiš jej zmysly. No nie, nesmie skočiť rýchlo. Túži po zážitku z lovu. Nenechá sa rýchlo vyburcovať.
Pomaly sa rozvíja ako lupene ruže v tieni. Vyčkáva…
Zrazu… Áno. Už vieš na čom si. Hebká mačička sa ti jemne obtiera okolo krku. Ako príjemne sa cítiš!

„Tá neublíži, veď je taká jemná!“

Myslíš si to.. Vieš to! A zrazu.. mačičke stúpiš na chvost! Miaaav! Vrrrr!!! Vycerí zuby, zježí srsť! A skočí…
Obraciaš sa chrbtom. Zdvíhaš sa zo zeme a v panike utekáš, utekáš lesom, húštinou, konáre ťa driapu viac ako jej pazúry. Už nevládzeš. Chytá ťa do svojich driap. Vzdal si sa. Ľaháš pod ťarchou šelmy…
Ani si sa nenazdal. Žiješ. No čo to? Áno, tam, chyť sa svojej hrude… Už vidíš. Tvoje srdce! Kúsok z neho si odniesla. Nie. Slzy ti ho nevyliečia. Je zlomené. Bolí. Páli…

Hniezdi nad zlomenými srdciami. Sviečky a bozky sú jej návnadou. Chytíš si ju, ulíška sa ti, a keď si myslíš že už je tvoja, čosi sa stane. Čosi si pokazil! A berie ti kus toho najvzácnejšieho. Láme ti srdce a uniká do nenávratna.. Vidíš. Nie ty si ju mal, ale ona teba. Ona má moc a ty si otrok. Otrok tej beštie, otrok lásky…